Urán je siedma planéta Slnečnej sústavy a zároveň je svojou veľkosťou tretia najväčšia. Bol objavený až v modernej histórii. 13. marca 1781 si ho všimol William Herschel pri mapovaní oblohy.
Planéta niekoľkokrát zmenila pomenovanie: Herschel planétu pomenoval na počesť svojho kráľa „Georgium Sidus“, neskôr sa nazývala Herschel. Terajšie meno Urán navrhol Bode v súlade s pomenovaním ostatných planét podľa bohov antickej mytológie, ale názov sa začal používať až od polovice 19. storočia.
Veľkosťou aj zložením patrí Urán medzi veľké planéty, spolu s Jupiterom, Saturnom a Neptúnom. Podobne ako Saturn, aj plynný Urán je obria planéta so sústavou prstencov a mesiacov.[1] Teplota jeho vrchných mrakov dosahuje -210 °C.[2]
Na pozorovanie Uránu je vhodný ďalekohľad. Avšak jasnosť tejto planéty sa pohybuje na hranici viditeľnosti voľným okom, takže za vynikajúcich pozorovacích podmienok je ho možné zazrieť aj bez ďalekohľadu. Planétu skúmala iba jediná kozmická sonda a to Voyager 2.
Urán má ako jediná z planét extrémne veľký sklon osi k rovine obehu okolo Slnka. Sklon jej osi je až 97,9°, preto planéta v podstate rotuje retrográdne. V dôsledku veľkého sklonu osi Urán striedavo otáča k Slnku svoj severný a južný pól. Dodnes sa tento jav nedarí uspokojivo vysvetliť.
Sledovaním ubúdania a pribúdania polárnej žiary môžu astronómovia na diaľku sledovať atmosféru planéty a jej magnetické pole.Na rozdiel od prvých dvoch obsahuje jeho atmosféra menej vodíka (83% vodíka, 15% hélia a 2% metánu, ktorý nie je v kvapalnej forme, ale v plynnej). Metánom nasýtená atmosféra absorbuje slnečné svetlo vo vrchných vrstvách atmosféry červenú farbu. Preto sa táto planéta javí podstatne tmavšia a tým sa zlepšuje kontrast medzi inak pomerne jasnou planétou a normálne slabými prstencami. Urán vďaka pohlteniu červených zložiek svetla získava charakteristickú modrozelenú farbu.
Povrch planéty je vytvorený čpavkovo-vodným oceánom, ktorý pokrýva celý povrch planéty. Pod týmto oceánom by sme mohli nájsť kovovo-kamenné jadro. Tieto informácie sú však skôr teóriou, pretože nie sme schopní preniknúť čpavkovo-vodným oceánom a pozrieť sa do stredu planéty.
Okolo planéty obieha zatiaľ 27 pomenovaných mesiacov. Desať ich objavila sonda Voyager 2. Mesiace sú nazvané podľa postáv z hier W. Shakespearea a E. A. Popea.
Ako všetky veľké planéty, aj Urán má okolo seba prstence. Avšak uvidieť pozemskými ďalekohľadmi vo viditeľnom svetle úzke prstence Uránu je nemožné. Prvýkrát boli pozorované až v roku 1977, keď si astronómovia všimli neznáme prstence po zakrytí svetla hviezdy v pozadí. Predpokladá sa, že prstence sú mladšie ako 100 miliónov rokov. Mohli vzniknúť z trosiek po zrážke malého mesiaca s kométou alebo s objektom podobným asteroidu. Pravdepodobne sú tvorené kusmi ľadu a kameňmi, ktoré boli zachytené gravitačnou silou planéty. Ich stabilitu pomáhajú udržovať mesiace planéty.Jasnosť Uránu sa mení od 5,4 mag. v opozícii do 6,0 mag. v konjunkcii. Pohybuje sa teda na hranici viditeľnosti voľným okom. Pre malú jasnosť a nevýrazný vzhľad si Urán možno veľmi ľahko zameniť s hviezdou, čo sa v minulosti aj niekoľkokrát stalo. Hoci bol Urán pred svojim oficiálnym objavom neraz pozorovaný, pozorovatelia ho považovali za hviezdu a zakresľovali ho do hviezdnej mapy.
Ani v malom ďalekohľade nemožno na povrchu Uránu pozorovať nejaké detaily ani jeho nevýrazné prstence. Planéta sa v ďalekohľade javí ako malý modrozelený disk s jemným zeleným obvodom. Jeho najjasnejšie mesiace Ariel, Titania a Oberon dosahujú v opozícii len 14. magnitúdu, preto ich možno pozorovať len výkonnejším ďalekohľadom.Vzdialený Urán naposledy navštívila začiatkom roka 1986 kozmická sonda Voyager 2. Vďaka vyvíjajúcej sa pozorovacej technike však môžeme planétu pozorovať pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu takmer rovnako dobre ako pomocou sondy.Urán je pomenovaný podľa gréckeho boha Urana, ktorý bol bohom neba. Pomenovanie planéty po gréckom bohovi je ojedinelé, pretože všetky ostatné planéty nesú mená rímskych bohov. Uranos bol predstaviteľom tzv. prvej generácie gréckych bohov. Bol manželom bohyne zeme Gaie a otcom dvanástich Titanov, troch jednookých obrov Kyklopov a troch obrov Hekatoncheirov. Niektorí antickí autori Považujú Urana tiež za otca bohyne lásky a krásy Afrodity. Kým ho nezvrhol z trónu jeho syn Kronos (v Ríme Saturnos), bol Uranos vládcom celého sveta.[3]